Za štúdium po ukončení povinnej školskej dochádzky by študenti*ky mali byť finančne odmeňovaní*é

Autor*ka

·

,,Debrief, alebo aj rozbor tézy, má slúžiť debatérom a debatérkam ako nástroj na bližšie spoznanie už debatovanej tézy, možných argumentov, sporov a dopadov v nej. Nemá byť vnímaný ako návod na to, ako mali debaty prebiehať, ale skôr ukázať, čo od debát očakával tézový výbor a ponúknuť iný pohľad a prípadne inšpiráciu pri vymýšľaní argumentov v ďalších debatách.”

Finančná odmena za vzdelávanie

Otázka, či pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, sa týka takmer každého mladého človeka na Slovensku, ktorý ukončí povinnú školskú dochádzku. Pri tomto rozhodovaní zohráva úlohu viacero faktorov, ale finančná záťaž je nepochybne jedným z nich. Finančné odmeny by preto radikálne zmenili proces prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu na Slovensku.

Na Slovensku je povinná školská dochádzka desaťročná, čo zvyčajne zodpovedá deviatim rokom základnej školy a prvému ročníku strednej školy. Vyššie ročníky stredných a vysokých škôl absolvujú mladí ľudia dobrovoľne. Počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku je však podľa štandardov OECD veľmi nízky, čo môže byť pre spoločnosť problematické. Jednou z príčin tohto javu môže byť finančná náročnosť štúdia.

Študenti štátnych stredných a vysokých škôl na Slovensku študujú bezplatne do 26 rokov, čo však neznamená, že štúdium je bezplatné. Vysokoškoláci musia pri štúdiu počítať s mesačnými výdavkami vo výške 200 až 700 eur. Tieto náklady zahŕňajú ubytovanie, stravu a ďalšie nevyhnutné náklady, ako sú učebnice alebo školské potreby. Takéto náklady môžu byť pre niektorých študentov veľmi zaťažujúce a obmedzujú ich možnosti štúdia. Na Slovensku pracuje počas štúdia 72,5 % študentov, ktorí musia svoj čas deliť medzi školu a prácu. Práve tomuto problému sa snaží finančná odmena zabrániť.

Ako si teda v diskusii predstaviť finančnú odmenu? Môžeme sa inšpirovať dánskym systémom Statens Uddannelsesstøtte. V rámci tohto systému každý dánsky občan, ktorý študuje na strednej alebo vysokej škole, dostáva finančné štipendium až na 70 mesiacov. Výška mesačného štipendia sa určuje podľa úrovne vzdelania a miesta bydliska (študenti, ktorí počas štúdia žijú s rodičmi, dostávajú nižšie štipendium ako tí, ktorí žijú sami). Tento systém je však pochopiteľne veľmi nákladný a predstavuje pre krajinu veľkú investíciu v rámci jej rozpočtu. Tento systém však nie je jediným spôsobom definovania finančnej podpory v diskusii; ponúkajú sa napríklad aj modifikované systémy prospechových štipendií.

Samozrejme pri implementácií podobného systému na Slovenský štandard je dôležité zobrať do úvahy dlhšie obdobie poberania príspevku, ktoré môže predstavovať až 8 rokov štúdia (3 ročníky strednej školy, bakalárske a magisterské štúdium na škole vysokej).

Náklady Slovenska na vzdelávanie (vrátane základných škôl) v súčasnosti dosahujú približne štyri percentá HDP. Aj keď sa tým Slovensko stále nachádza pod priemerom EÚ, zavedenie systému finančnej podpory by si vyžadovalo extrémne zvýšenie týchto nákladov. Ak by Slovensko chcelo zaviesť systém podobný dánskemu, len pre študentov vysokých škôl by to stálo približne jeden a pol miliardy eur ročne. Táto investícia sa zdá byť ešte dramatickejšia, ak vezmeme do úvahy častú kritiku nízkej efektívnosti dánskeho systému, a teda riziko, či bude mať vôbec nejaký pozitívny vplyv na študentov.  

Kľúčovou otázkou debaty je teda to, či sa Slovensku oplatí investovať veľké sumy peňazí do žiakov a študentov a či by tieto prostriedky študentom na Slovensku vôbec pomohli. Debatu bude dôležité viesť nielen zo strany prínosu pre študentov, ale aj zo strany štátu a celej spoločnosti.

Možné spory v debate

  • Pomôžu finančné odmeny vysokému školstvu v slovenskej spoločnosti?
  • Môžu finančné odmeny zabrániť odlivu slovenských študentov do zahraničia?
  • Je slovenská ekonomika schopná dlhodobo udržať systém finančných odmien?
  • Budú študenti systém finančných odmien využívať spravodlivým spôsobom?

Zdroje v angličtine

https://su.dk/english/grants-and-loans-amounts

https://www.oecd.org/en/publications/education-at-a-glance-2015_eag-2015-en.html

https://thedanishdream.com/studying/the-student-grants-scheme-in-denmark-an-overview

https://www.oecd.org/en/topics/student-support.html

https://www.trade.gov/country-commercial-guides/slovakia-education-and-training

https://eurydice.eacea.ec.europa.eu/eurypedia/slovakia/political-and-economic-situation

https://theworld.org/stories/2023/08/29/us-college-grads-brace-student-loan-repayments-denmark-pays-students-go-college

Slovenské zdroje

https://www.portalvs.sk/sk/aktuality/aktualita/praca-popri-studiu-ako-ziskat-spat-zaplatene-odvody-a-dane

https://www.vysokeskoly.sk/clanok/kolko-stoji-vysokoskolsky-zivot

https://www.tatrabanka.sk/sk/zivotne-momenty/prijmy-vydavky-studenta

https://banky.sk/kolko-stoji-studium-na-vysokej-skole-zadarmo-to-nebude

https://www.mfsr.sk/files/archiv/uhp/3370/76/zaverecna-sprava_vzdelavanie.pdf

https://analyza.todarozum.sk/docs/339730001oo1a

Zdieľajte tento článok:
Čo robí SDA?

Slovenská debatná asociácia rozširuje kritické myslenie na Slovensku prostredníctvom debaty. Pomáha zakladať debatné kluby, organizuje turnaje a rozvíja debatnú komunitu. Ak chcete prispieť k rozvoju kritického myslenia, pripojte sa k nám a založte debatný klub.