Debata v zahraničí

Debatná miestnosť Oxford Union Moderné debatovanie vzniklo na univerzitách na Britských ostrovoch. Za prvý debatný klub sa všeobecne považuje Historická spoločnosť na Trinity College v Dubline. Založil ju v roku 1770 Edmund Burke, ktorý je dnes považovaný za najväčšieho konzervatívneho filozofa svojej doby. V roku 1804 vznikol debatný klub pri univerzite v St. Andrews, a po ňom nasledovali dva najslávnejšie debatné kluby - Cambridge Union (1815) a Oxford Union (1823). Postupne sa akademická debata rozširovala po anglicky hovoriacom svete. V roku 1926 vznikla v Spojených štátoch Národná rečnícka liga (National Forensic League), ktorá sa dodnes zoberá stredoškolskou debatou.

Míľnikom vo vývoji medzinárodnej debaty bolo ustanovenie univerzitných majstrovstiev sveta v debatovaní (World Universities Debating Chapmionships) v roku 1981. Vznikli z turnajov medzi britskými, americkými, kanadskými, austrálskymi a novozélandskými debatnými klubmi. Niekoľko nadšencov sa rozhodlo preniesť univerzitný model na stredoškolskú úroveň, a v roku 1988 sa konali prvé stredoškolské majstrovstvá (World Schools Debating Championships). Zúčastnilo sa ich šesť krajín, dnes ich je približne štyridsať. V roku 2008 bola zaregistrovaná rovnomenná organizácia, ktorá zastrešuje ich ďalší rozvoj.

V deväťdesiatych rokoch bolo založených asi najviac nových debatných programov. Inštitút otvorenej spoločnosti inicioval ich vznik v postkomunistických krajinách, aby pomohli ukotviť demokratické hodnoty a vybaviť študentov zručnosťami, ktoré predchádzajúci školský systém nepovažoval za dôležité. Vo väčšine krajín sa z pôvodných sietí debatných klubov vyvinuli debatné asociácie. To je prípad aj slovenského debatného programu. Tieto debatné asociácie vytvorili v roku 1999 Medzinárodnú debatnú vzdelávaciu asociáciu (International Debate Education Association).

Debatné programy vznikali aj v krajinách, kde nepôsobila sieť Inštitútu otvorenej spoločnosti. Najčastejšie ich zakladali britskí a americkí učitelia alebo absolventi prestížnych univerzít. Dnes je debata rozšírená na každom kontinente, aj v niektorých nedemokratických štátoch. Znepokojujúce však je, že mnoho debatných programov ostáva obmedzených len na súkromné školy. V najbližšej budúcnosti bude asi najrýchlejší rozvoj debatovania na Blízkom východe.

Debatovanie nie je určené len pre elitných študentov z elitných škôl. V čase, keď sa v Európe zakladali debatné programy, ktoré mali pomôcť jednotlivým spoločnostiam vyrovnať sa s komunistickou minulosťou, v centrách amerických veľkomiest vznikali debatné programy (urban debate leagues) s cieľom pomôcť afroamerickým komunitám vysporiadať sa s chudobou a sociálnym vylúčením. Ďalej, predovšetkým na Balkáne, existujú menšinové debatné programy a debata sa využíva aj ako metóda riešenia konfliktov v rozvojových krajinách.